Polárna žiara

Latinský názov polárnej žiary na severnej pologuli je Aurora borealis, na južnej pologuli Aurora australis.

Polárna žiara je atmosférický úkaz, ktorý vzniká v termosfére. Zo Slnka prichádzajú k Zemi spolu s ostatnými časticami i voľné elektróny, tzv. slnečný vietor. Slnečný vietor je priťahovaný magnetizmom Zeme. Slnečné častice sa pri svojom páde zrážajú s atmosférickými plynmi a vyvolávajú ich svetielkovanie. Keďže je magnetizmus najsilnejší v blízkosti severného a južného pólu, práve v týchto oblastiach možno najčastejšie vídať polárnu žiaru.

Farba polárnej žiary závisí od výšky v atmosfére:

Červená farba je vysielaná atómami kyslíka z výšky nad 200 km.

V nižších výškach vyžaruje kyslík intenzívnu zelenú farbu.

Modrá farba zase pripadá na atómy dusíka vo výške 100 až 200 km.

Legendy:

Inuiti pokladali v minulosti polárnu žiaru za pochodne, ktorými ich predkovia osvetľujú úzky most do nebeskej ríše, aby duše mŕtvych našli cestu. V stredovekej Európe boli považované za dych hrdinských bojovníkov. V Nórsku k polárnej žiare prechovávali posvätnú úctu, ale v mnohých krajinách ju považovali, podobne ako kométy, za predzvesť moru, vojny alebo smrti.

Výskyt:

Výskyt a svetlosť polárnej žiary závisí od sily slnečného vetra, ktorý je zase závislý od aktivity slnka. Pretože slnko má jedenásťročný cyklus aktivity, výskyt polárnych žiar kolíše tiež v tomto cykle. Obzvlášť v čase maximálnej aktivity, to znamená pri zvlášť silnom slnečnom vetre, sa objavujú polárne žiary v nižších zemepisných šírkach ako napr. stredná Európa.

Polárne žiary sa vyskytujú aj na iných telesách slnečnej sústavy, na všetkých, ktoré majú magnetické pole a atmosféru. Silné polárne žiare boli zaznamenané napríklad na Jupiteri, ktorého magnetické pole je omnoho silnejšie než zemské.